Autorom textu je Martin Fedorko.
Práca s mladými v našom oratku je často dobrodružstvom. Uvedomíte si to napríklad vtedy, keď príde Stano s plánom zorganizovať Letný zážitkový tábor za tri týždne. Presne to sa vďaka utíchajúcej „corona-kríze“ pred tromi týždňami stalo. My sme si možno najprv aj mysleli, že si z nás asi uťahuje. Areál sme síce mali z obdobia pred pandémiou zabezpečený (a bolo ho vďaka ponuke resp. prosbe od majiteľov z táborového areálu v Tesároch možné využiť). No pripraviť hry, materiál, zabezpečiť dobré aktivity a zároveň mať dostatok prihlásených mladých, sa nám zdalo viac než len odvážne. Ale hoci má Stano veľmi dobrý zmysel pre humor, tentokrát nevtipkoval. Naozaj sme sa vrhli na prípravu tábora, ktorý v sebe zahŕňal aj dve ďalšie typické jarné akcie – birmovanecké a animátorské sústredenie. Aktuálne, keď píšem tento článok, máme za sebou polovicu nášho programu. V areáli sa nachádza približne 90 mladých, v rukách držíme manuál plný dobrých hier a zábavy a pred sebou máme ešte kopec zážitkov, o ktorých by sa nám pred dvomi mesiacmi počas karantény ani nesnívalo. Z dnešného pohľadu si hovorím, že v oratku je určite veľmi silný modlitbový tím, lebo inak by sa nám niečo takéto nemohlo podariť.
Dva týždne pred štartom tábora, keď už bolo rozhodnuté, že akcia bude, sme sa pustili do stretnutí, aby sme všetko stihli. Mal som tú česť byť v prípravnom tíme nultého a prvého dňa, tak by som sa s vami rád podelil predovšetkým o moju vlastnú skúsenosť. Táto časť tábora mala byť zameraná na našich birmovancov, ktorí vďaka corone prišli o jedno birmovanecké sústredenie. Chceli sme im to vynahradiť. Deti sa počas prípravy programu síce už nahlasovali, no netušili sme, s akými finálnymi počtami môžeme rátať. Našťastie nás v pravý čas osvietilo a na prvý večer sme pripravili zábavnú a zároveň flexibilnú poznávaciu hru, ktorá nás vedela perfektne voviezť do atmosféry letnej akcie. Vymýšľať všetky hry úplne na novo by bola syzifovská úloha, tak sme radšej načreli do databázy starších lipnicových manuálov. Vďaka skvelej podpore našich starších spoluanimátorov (za ktorú im veľmi ďakujeme) sa nám podarilo objaviť kompletne vypracované manuály na super aktivity.
Zároveň sme chceli našim mladým dať naozaj intenzívny zážitok aj niečoho, čo bežne nemajú – tvrdej fyzickej práce. Museli sme byť však veľmi flexibilní, lebo všetko sme dohadovali v hodine dvanástej. Našťastie obecný úrad v Tesároch je plný ochotných ľudí. Pán starosta privítal náš plán zapojiť deti do prác v dedine. Časovo sme sa však zo začiatku nevedeli zladiť, takže sme do poslednej chvíle nevedeli, ako tieto aktivity „vypália“. Rovnako sme nevedeli, či budeme mať dosť prác pre všetky deti. A nevedeli sme tiež, aké bude počasie. A nevedeli sme… vlastne nemá zmysel ďalej pokračovať, lebo by vymenovávania neistôt bolo omnoho viac.
Všetko sme to však odovzdávali do Božích rúk. Mám skúsenosť, že keď s čistým úmyslom urobíme takéto gesto dôvery k Bohu, On nám to kopcovito odmení svoju milosťou. A naozaj – celé prvé dvojdnie išlo viac ako hladko. Dokonca aj spomínané služby v dedine a areáli boli atraktívne, deti si vyskúšali prácu s motorizovanou kosačkou či upratovanie kostolnej veže v tesnej blízkosti netopierieho hniezda. Zvládli to viac než dobre, dokonca sme dostali z mestského úradu oficiálny ďakovný email. Čo sa týka počasia, občas síce pieklo slnko, no na podnebné podmienky sa naozaj sťažovať nemôžeme. Frontálny útok na bazén počas každého voľna bol toho jasným dôkazom. Záver prvého dňa sa niesol v znamení „voľného programu“ s ponukou filmu Greenbook o rasizme v USA počas 60. rokov 20. storočia.
Tábor pokračoval druhým dňom, kedy sme sa zamerali na budovanie kolektívneho ducha v športových disciplínach. No a neboli to len také obyčajné disciplíny. Napr. taký metlobal alebo „capkanú“ si na Domine určite nezahrajú. V niektorých sme sa snažili prebudiť aj fanušíkovského ducha, lebo zápasy sprevádzal vtipný komentár od našich animátorov a saleziánov, ktorý dotváral turnajovú atmosféru. Naši mladí tak opäť dostali intenzívne zážitky, na ktoré budú veríme že dlho spomínať. A program pokračuje aj ďalej…
Keď píšem tento článok, som už na ceste z Tesárov do Banskej Štiavnice, kde idem kvôli pracovným povinnostiam. Neodchádzalo sa mi ľahko. Hoci som celkom unavený, musím povedať, že som naozaj rád „obetoval“ túto dovolenku a strávil ju s našími mladými. Bol to úžasný pocit. Pri kázni nášho Mareka počas nedávnej mládežky zaznelo, že život s Bohom je jedno veľké dobrodružstvo podobné tomu, o akých čítame vo fantasy knihách. Keď nad tým tak uvažujem, to je presne to, čo mi napadlo v kontexte s týmto táborom. Boh je dobrý a čokoľvek robíme s Ním, stáva sa vzrušujúcim dobrodružstvom. Inak to nebolo ani pri tomto „Reštarte leta“ a ja dúfam, že príbeh tejto akcie bude v podobnom duchu pokračovať aj naďalej. S naším nebeským Otcom sa totiž dá aj nemožné. Za túto skúsenosť som všetkým saleziánom, animátorom aj mladým z tábora vďačný.
Váš Fedy