KTO JE MAMA MARGITA?
Margita Occhienová je mama don Bosca
Margita Occhienová sa narodila v dedinke Capriglio (Taliansko, Asti), kde žila do času, kým sa v roku 1812 nevydala za Františka Bosca; potom sa presťahovali do Becchi. František bol vdovcom, mal syna Antona. Margita prišla do domu, kde už predtým vošla bolesť. Jej prvou, náročnou úlohou bolo privinúť k sebe sirotu. Anton jej spôsoboval veľa nepríjemnosti no aj napriek tomu svojho nevlastného syna vychovávala s veľkou láskou. V roku 1813 sa Margite a Františkovi narodil syn Jozef a o dva roky neskôr syn Ján Bosco (1815).
V roku 1817 zomiera František. Margita prijíma Božiu vôľu, jej život sa naplnil mnohými povinnosťami – práce okolo domu, obrábanie polí, avšak nikdy nezabudla na to, že je predovšetkým matkou svojich detí. Aj napriek mnohým povinnostiam, únave, napätiu, Margita svoje deti vychovávala vždy s úsmevom, láskavosoťou, viedla ich k plneniu si povinností, naučila ich ďakovať.
krátky životopis
Prečo práve „Mama Margita“
Margita žila v chudobe, avšak nikdy to nepokladala za niečo ponižujúce, považovala to za svetlo, ktoré jej pomáhalo vidieť veci jasne. Keď sa Ján Bosco stal kňazom, povedala mu:
„Choď po svojej ceste a nehľaď na nikoho. Ja nechcem od teba nič, ani od teba nič nečakám. Narodila som sa chudobná, žila som chudobná a aj umrieť chcem chudobná. Ba čo viac, chcem ti povedať, ak by si sa nanešťastie stal bohatým kňazom, nevkročím do tvojho domu.“
(Svätci Saleziánskej rodiny, Teresio Bosco, s. 25, 2003)
Don Bosco na tieto slová nikdy nezabudol, ostal kňazom chudobným a kňazom pre chudobných.
V roku 1846, keď sa don Bosco po chorobe a rekonvalescencii doma, rozhodol vrátiť medzi svojich chlapcov na Valdocco, povedal svojej matke:
„Raz ste mi povedali, že ak sa stanem bohatým, neprídete do môjho domu. Ako vidíte, som chudobný a čoskoro poskytnem prístrešie opusteným chlapcom, nemohli by ste prísť ku mne?“
(Svätci Saleziánskej rodiny, Teresio Bosco, s. 26, 2003)
Margita návrh don Bosca prijíma a v novembri 1846 prichádza do domu na Valdoccu, medzi hluk a neporiadok uličníkov. Viac odtiaľ neodišla. Bola to jej obeta a povolanie, aby bola matkou sirôt. Chlapci volali Margitu „mama“. Bola mamou oratória a všetkých chlapcov, ktorí u nejhľadali kus lásky a chleba.
Saleziánsky preventívny výchovny systém stojí na hodnotách – rozum, náboženstvo a láskavosť. Týmto trom hodnotám sa don Bosco naučil práve od svojej matky.
Na prvom mieste je rozum. Nejde o racionalistickú alebo intelektuálnu výchovu. Reč don Bosca a mamy Margity bola jednoduchá, rozvážna, múdra:
V jeden daždivý večer zaklopal na naše dvere 15 ročný chlapec. Bol zmoknutý a skrehnutý. Pýtal o kúsok chleba a miesto na spanie. Margita ho vzala k ohnisku a podala mu večeru. Don Bosco sa ho pýtal, či má príbuzných. Chlapec povedal: „Som úbohá sirota, hľadám si prácu. Nemám nič a nikoho. Don Bosco pokračuje:
-Bol si už na birmovke?
Nie.
-A na prvom prijímaní?
Ani to nie.
-A už si sa niekedy spovedal?
Niekedy áno.
-A teraz kam chceš ísť?
Neviem…. chlapec prosil, aby mohol u don Bosca prespať a ticho sa rozplakal. Don Bosco mal obavy, či chlapec nie je zlodej. Mama Margita ho ubezpečovala, že nič z domu nezmizne. Spolu pripravili miesto na spanie, tak vznikla prvá posteľ v oratóriu. Mama Margita chlapcovi porozprávala o potrebe práce, pocitivosti a náboženstve a na koniec ho pozvala k modlitbe. Saleziáni v slovách mamy Margity videli prvé „večerné slovko“ (slovo hlavy domu). Don Bosco to nazval „kľúč k mravnosti, poriadku a úspechu“.
Druhým prvkom je náboženstvo. Nejde len o náuku. Rozsah je oveľa širší. Najbližším a vystihujúcim je praktická viera v živote. Je to všetko, čo viera predpokladá, čo vyžaduje, čo s ňou súvisí, čo z nej vyplýva a čím obohacuje. Mama Margita don Bosca viedla k náboženstvu už od detstva:
V pôste ma každý deň posielala na katechizmus. Na konci som urobil skúšku, určil sa deň, keď som mal s ostatnými deťmi na Veľkú noc pristúpiť k prijímaniu. Stále mi opakovala: Giovanni, Boh ti dáva veľký dar. Usiluj sa byť dobrý, vyspovedaj sa úprimne. Pros Boha o odpustenie a sľúb mu, že sa polepšíš. Prisľúbil som. Či som to dodržal, vie len Pán Boh. V podvečer mi pomohla modliť sa, dala mi čítať dobrú knihu a dala mi také rady, aké vie vymyslieť pre svoje deti len kresťanská matka. V sviatočný večer, keď som pristúpil k prijímaniu mi povedala: Synku, tento deň bol tvojím veľkým dňom. Som istá, že Boh sa stal pánom tvojho srdca. Sľúb mu, že sa budeš usilovať byť dobrý po celý život. Prijímaj často, ale nikdy s hriechom na svedomí. Spovedaj sa vždy úprimne. Usiluj sa byť vždy poslušný. Chodievaj s radosťou na katechizmus a počúvaj božie slovo. No, pre lásku božiu, vyhýbaj všetkým, čo neslušne rozprávajú, lebo neslušné reči sú ako mor.
Láskavosť všetkým prostriedkom dáva mimoriadnu účinnosť. Je najznámejším pilierom výchovy don Bosca, mení výchovné prostrednie na rodinu. Je dušou výchovy. Chlapcom, ktorí prichádzali za don Boscom láska často chýbala, pretože to boli chlapci z ulice – siroty. Don Bosco nikoho neuprednostňoval, každému chlapcovi venoval celú pozornosť, aj keď iba na chvíľu. Každý mal dojem, že don Bosco je tam práve pre neho. Láskavosť je láska prejavovaná slovami, skutkami, dokonca i výrazom tváre a očí. Istota, že mladého človeka niekto miluje, vyvoláva v ňom vnútornú istotu a pokoj:
A tvoja matka súhlasila s tým, že si chodil na jarmoky a trhy a že si robil kaukliara? Poviem vám, že matka ma mala veľmi rada. Rozpovedal som jej všetko. Vedela o mojich plánoch i malom podnikaní. Bez jej dovolenia som nerobil nič. O všetkom vedela, všetko sledovala a nechala ma robiť. A keď mi dačo chýbalo, pousilovala sa mi to zohnať.
Saleziánske dielo don Bosca aj vďaka jeho mame rástlo „ako dieťa na kolenách matky Margity“. Svätosť teda nepozostáva len z modlitby, extáz ale aj z umývania tanierov, hrncov a výchovy mladých, ktorí potrebujú predovšetkým lásku. Práve takouto sväticou bola Mama Margita, ktorá zomrela 25. novembra 1856 na zápaľ pľúc.
(Zdroj: BOSCO, T. Svätci saleziánskej rodiny, vydavateľstvo DON BOSCO, 2003)
