Dnes o svojich zážitkoch z Lomničky píše animátorka Katka Švecová.
„Ľahšie je traktoru prejsť cez bráničku na faru, ako boháčovi vojsť do nebeského kráľovstva.“ Ahojte, tu je Katka a hoci sa mi dnes trochu ťažko vstávalo, len čo sa ráno otvorila brána centra, už som držala za ruky tri dievčatá, ďalšie decká som zdravila a na všetko ostatné som v tej chvíli zabudla. Čoskoro mi prišla vhod slovná zásoba, ktorú som sa včera večer poctivo učila. „Bešentele!“ (Sadnite si!) kričala som na deti. Pozerali sme na veselé ponožkové divadlo o Červenej Čiapočke. Túlilo sa ku mne zopäť dievčat, tie najmladšie mi ani nerozumeli, ale nejako sme sa skamarátili, hlavne keď som im povedala „Šukar tu dvigenos.“ (Máš pekné šaty.) Keď deti videli, že sa snažím rozprávať ich jazykom, s nadšením sa ma podujali naučiť toho čo najviac, samozrejme, všetky naraz. Trochu sme sa ešte zahrali a nasledovala Korunka Božieho milosrdenstva. Decká sa nadšene hlásili, že kto bude predmodlievať. Už to poznali a predmodlievali sa pekne a aj tie, ktoré ešte nevedeli po slovensky, podľa zvuku recitovali čosi podobné.
Doobeda sme s deťmi, čo ostali na tábor mali turnaje v sáčkobale a indiánskej paličke. Tu nám veľmi pomáhali staršie decká, ktoré sa zaúčajú za animátorov. Organizovali deti a keď nerozumeli, dovysvetľovali im to po rómsky. Po obede v Podolínci (a chvíľke oddychu) sme opäť otvorili centrum pre všetkých, čo mali záujem. A opäť myslím, že som za tú hodinku nemala ani 5 minút, čo by som sa nedržala s nejakým dieťaťom (alebo dvomi či tromi) za ruku. Veľkým hitom boli tance – zapájali sa decká od najstarších až po najmladšie, s ktorými sa nám ľahko takto bez slov komunikovalo. Keď ostali iba vybrané decká, stali sa z nás animátorov zlodusi, ktorí proti nim súťažili. Neviem, či som niekedy videla niekoho s takou radosťou hrať hru, akú mali deti, keď sme ich naháňali.
Po tábore sme sa opäť zúčastnili svätej omše. Pán kaplán vedel ako vysvetliť evanjelium tak, aby sme ho všetci pochopili. Pre decká sme aj tu boli veľkou atrakciou – sedeli pri nás, držali nás za ruky, odprevádzali nás až po centrum. Ešte sme večer stihli zájsť na pizzu s Josipom do Podolínca, trochu sa poprechádzať a už sa chystáme na spánok. Myslím, že dnešný deň bol pre nás aj pre deti pekným zážitkom. Dúfam že sa mi podarí ísť spať do polnoci, ráno skoro vstávame. Dobrú noc.
