Letný rómsky tábor 2019 | 1. deň

Skupinka animátorov z nášho strediska sa rozhodla, že pripraví tábor pre rómske deti z dediny Lomnička. Prečítajte si, ak otaký tábor vlastne vyzerá. Správu napísal Martin Žák.

Na úvod by sme vám chceli predstaviť ako taký rómsky tábor vôbec vyzerá, keďže pre nás na Trnávke je to novinka. Program začíname o 9:00 tzv. „Nízkoprahom“, kde otvoríme dvere „Centra“, ako tu domáci nazývajú miestne Oratko, pre všetky deti. Isto si viete predstaviť, že v tritisícovej dedine s viac ako polovicou nedospelých, bežne zvykne prísť aj 100 až 130 detí každého veku od cca 2 až po 15 rokov. Asi po hodine pošleme väčšinu z nich domov a máme program pre 40 z nich, už klasický táborový. Týmto deťom sa zvyknú venovať aj behom roka, chlapci sú napríklad miništranti a dievčatá chodia na krúžky. O 12:00 posielame deti domov na obed a aj nám sa už zbiehajú slinky na ten náš. Podobný kolobeh ako doobeda zažívame aj poobede. Omšu máme netradične o 18:00 v kostole plnom detí. Aj keď to tak možno z priebehu tábora nevyznieva, je to celkom iný svet!

Osobné podelenie animátora

Ahojte, tu Mirka.

Musím sa vám s niečím priznať. Na začiatku celého tohto som sa celkom bála. A strach nepoľavil (práve naopak) ani keď sa otvorila brána centra a húf detí sa nahrnul dnu ako divá voda. Mali sme spolu nízkoprah – venovali sme sa všetkým deťom, ktoré prišli (takže vek od malých bábätiek až po skoro dospelých).

A bol to veľmi intenzívny zážitok, najmä vidieť tie najmenšie deti, ktoré tak veľmi potešilo, keď ste im venovali nejakú pozornosť. Keď ste sa na nich usmiali, zapamätali si ich meno, držali ich za ruku. Nízkoprah sme uzavreli dramatickým stvárnením (slová Katky Švecovej) Popolvára, kde deti mohli vidieť ako sa so svojimi bratmi chystá na cestu.

Po nízkoprahu kde sme sa ako animátori predstavili a zahrali si pár zoznamovacích hier sme s programom pokračovali už v užšom výbere detí. Mali sme tvorivé dielne – ja som si špeciálne ukradla stanovisko s pletením náramkov. Veď viete, takých tých klasických bavlnkových čo sa u nás vždy robili. Tu ma tiež veľmi prekvapilo aké boli zapálené deti pre tie náramky – dokonca aj chlapci a stále sa došli uisťovať za mnou: „Teta Mirka a dobre robím?“ a „Teta Mirka, takto?“ (inač stále neviem prečo ma volali teta, normálne ma volali pred tým len Mirka 😀 )

Tento program sa opakoval aj poobede. Najprv nízkoprah so všetkými deťmi a potom pokračovanie v tvorivých dielňach.

Prvý deň tábora sme ukončili omšou v blízkom kostolíku a ešte sme sa stretli s jednou skupinou detí. A potom animátorská klasika – hodnotenie a chystanie ďalšieho programu.

Ale tento deň ja hodnotím pozitívne. Samozrejme, bol to celkom kultúrny šok, ale určite mi to dalo veľa. Najmä vidieť vďačnosť u detí za tie úplné maličkosti. Zatiaľ čo u nás doma premakávame program a scénky tak tu je dôležitý úsmev a pohladenie.

Dole sa ešte stále rieši program alebo materiál a za pár minút máme večernú modlitbu, tak to takto ukončím.

Chceš nás podporiť?

Systém dlhodobého darcovstva na Trnávke.