Ráno sme sa prebudili do krásneho slnečného dňa. Babka Ťapáková nás prekvapila správou o poklade, ktorý v minulosti s ostatnými dedinskými babkami zakopali. Nevedela si však spomenúť, čo presne tam zakopali, a vlastne ani to, ako dávno to už bolo…
Posilnili sme sa teda statnými raňajkami a vybrali sa na lov pokladu. Keďže sme sa vydali na cestu s prázdymi rukami,
museli sme sa zastaviť na pokec u babiek-kamošiek, ktoré nám predstavili rôzne slovenské nárečia a darovali nám kúsky mapy, ktoré celé tie roky strážili.
Cesta bola dlhá, ale všetci sme ju úspešne zvládli. Babky si však chceli overiť, či ich poklad pôjde do správnych rúk, preto si nás otestovali, a prikázali nám vyzbierať suroviny a predmety, ktoré im práve chýbali v komore alebo na prácu okolo domu.
Ani toto im však nestačilo, a nakoniec nám dali ešte zoznam krokov, ktorými sme sa k pokladu konečne dostali.
A teraz máme poklad celý pre seba! Ako odmenu sme si večer spravili kultúrny program. Každá skupinka si vylosovala určitú národnostnú menšinu a mala vytvoriť krátku scénku. Celým amfiteátrom sa ozýval smiech a potlesk pobavených divákov. Rodinka Ťapákovcov bola hrdá, že môže byť porotou takej veľkolepej udalosti a body sa rozdávali jedna radosť!
