Biblické stredy: Kniha proroka Izaiáša

Izaiášova osoba. Izaiáš (hebr. Ješajáhú = »Jahveho spása«, »Jahve spasí«, »Jahve je spása«) pochádzal zo vznešeného rodu ako syn istého Amosa. Narodil sa okolo roku 770 pred. Kr. v Jeruzaleme. Bol ženatý a jeho manželka sa spomína ako prorokyňa (porov. 8,3). Mal aspoň dvoch synov a dal im symbolické mená, ktoré vystihovali podstatu jeho prorockého poslania: Šeár-jašúb (hebr. = »zvyšok sa obráti« alebo »zvyšok sa vráti«; porov. 7,310,21) a Mahér-šalál-chaš-baz (hebr. = »Náhla korisť – rýchla lúpež«; alebo »Rýchle za korisťou uteká lúpežník«; porov. 8,3). Jeho styky s júdskym kráľovským dvorom, jeho široký kultúrny a politický rozhľad a najmä vynikajúce duchovné schopnosti, ktorými bol obdarený, plne ho kvalifikovali na jeho budúce poslanie Božieho hovorcu medzi ľudom.

Boh povolal Izaiáša za proroka r. 740 pred Kr. Pôsobil za panovania júdskych kráľov Jótama [Joatama] (740-736), Achaza (736-716) a Chizkiáša [Ezechiáša] (716-687), teda v období, keď Južné kráľovstvo prežívalo vážnu náboženskú a politickú krízu. Izaiáš najprv rázne vystúpil proti náboženskému úpadku v Júdsku a v Jeruzaleme. Izaiáš bol jeden z najväčších prorokov Izraela. Viac, ako ktorýkoľvek iný prorok, získal početných učeníkov, takže možno hovoriť o opravdivej »Izaiášovej škole«, ktorá podávala jeho posolstvo z generácie na generáciu a pod jeho menom ohlasovala aj mnohé výroky až do 5. storočia pred Kr. Podľa babylonského talmudu a legendárnej kresťanskej tradície Izaiáš zomrel mučeníckou smrťou za vlády kráľa Menašeho [Manassesa] (687-642).

Osobitne významnou súčasťou tejto prorockej knihy sú state o Meiášovi od jeho narodenia, až po jeho smrť. Preto je Izaiáš mnohými odborníkmi nazývaný aj „evanjelistom Starého zákona“. V jeho knihe je mnoho detailov, ktoré sa presne splnili v Ježišovom živote a osobitne pri jeho smrti.

Medzi najznámejšie a najdôležitejšie state patria štyri piesne o Pánovom služobníkovi. Starokresťanská tradícia, ako aj katolícki i nekatolícki autori vždy zastávali, aj dnes zastávajú názor, že Pánov služobník je Mesiáš – Ježiš Kristus. Už autori novozákonných spisov nadväzujú na mesiášske chápanie Pánovho služobníka a používajú piesne o trpiacom služobníkovi na teologické úvahy o osobe a utrpení Ježiša Krista.

Osobitnou charakteristikou týchto textov je, že aj keď opisujú utrpenie Mesiáša, ale chápu ho v ako cestu k víťazstvu, ako Božie dielo prinášajúce nový život.

V tomto duchu vyznieva aj 22. žalm, ktorý nasleduje po statiach s Knihy proroka Izaiáša a ktorý sa modlí aj sám Pán Ježiš na kríži. Aj keď začína opisom utrpenia, jeho záver je plný dôvery v Božiu prítomnosť, jeho starostlivosť o človeka a končí vzdávaním chvály Bohu.

Chceš nás podporiť?

Systém dlhodobého darcovstva na Trnávke.