Biblické stredy: Kniha Jób

Kniha Jób má názov podľa mena hlavnej postavy Jób (hebr. Ijjób), ktoré bolo veľmi rozšírené v oblasti západosemitských rečí (porov. napr. Ajabu = »Kde je otec?«).

Kniha Jób sa usiluje riešiť záhadnú otázku, prečo trpí spravodlivý človek a ako sa má voči dobrému a svätému Bohu správať človek postihnutý telesným alebo duševným utrpením, chorobou, nešťastím a pod. Táto téma sa v knihe rozoberá umeleckým spôsobom vo forme dialógov trpiaceho Jóba s jeho tromi priateľmi Elífazom, Bildadom a Sófarom o záhade utrpenia a o príčinách všetkého zla, ktoré Jóba stihlo. Podľa názoru starého semitského sveta, ktorého predstaviteľmi sú Jóbovi priatelia, utrpenie a nešťastie sú vždy trestom za hriechy. Proti tomuto vtedy všeobecnému presvedčeniu sa Jób vzpiera a vyhlasuje, že nie je hriešny, takže jeho nešťastie nemožno vysvetliť na základe tézy, že utrpenie je trestom za hriechy. Vo svojej sebaobrane sa Jób búri a stavia sa dokonca aj proti samému Bohu (porov. 32,2). Do dramatického priebehu diskusie zasahuje Elíhu a pripomína, že utrpenie má za cieľ nielen potrestať, ale aj vnútorne očistiť človeka, pričom skúša jeho čnosť a zdokonaľuje ho. Na druhej strane však Elíhu upozorňuje Jóba, že pri svojej sebaobrane prekročil správnu mieru svojou prílišnou sebadôverou. Zdôrazňuje tiež dôležitosť Božej bázne, ako aj to, že Božia prozreteľnosť riadi všetko dobre, i keď sú jej plány nevyspytateľné. Spor ukončuje sám Boh, ktorý vo svojej reči poukazuje na divy svojej všemohúcnosti, ako sa javia v prírode, a zároveň pripomína, že človek má byť skromný vo svojich úsudkoch, aj keď mu treba zdanlivo nezaslúžene trpieť. O odmene v budúcom svete niet v Knihe nijakej zmienky.

Pre svoju jedinečnú literárnu formu, ako aj pre vždy aktuálnu tému o mučivom probléme ľudského života a utrpenia, patrí Kniha Jób k najvýznamnejším dielam nielen starozákonného písomníctva, ale svetovej literatúry vôbec.

Anonymný autor knihy bol hlboko nábožný Izraelita, od detstva vychovávaný v intímnom dialógu s Bohom. Mal mimoriadny umelecký talent, vynikajúcu pozorovaciu schopnosť a nevšedné psychologické poznanie ľudských problémov. Zo skúsenosti poznal dobro i zlo človeka, utrpenie chorého, trpkosť nespravodlivo odsúdeného, duševnú úzkosť vyvolanú kontrastmi života, zdanlivú opustenosť od Boha a pod. Nie div, že ho biblisti ako básnika dramatickej tvorby pokladajú za Shakespeara Starého zákona.

Autor nechce ani tak objaviť alebo teoreticky zdôvodniť príčinu ľudského utrpenia, ale skôr poukázať na správny postoj, ktorý má človek zaujať v ťažkej životnej situácii telesného alebo duševného utrpenia. Jób, jeho priatelia a Elíhu sa v živej diskusii pokúšajú riešiť tento pálčivý problém, ale bez úspechu. Definitívna odpoveď prišla až potom, keď sa Jób stretol s Bohom a uvedomil si vlastnú ničotu, ale aj nekonečnú Božiu moc a múdrosť. Stretnutie s Bohom otriaslo celým jeho bytím, lebo spoznal, že beh sveta a ľudské osudy riadi Božia všemohúcnosť a múdrosť, ktoré ostávajú neprístupnými pre človeka. Kontradikcia medzi dôvodmi ľudského rozumu a nepochopiteľným Božím riadením jestvuje len pre človeka, nie pre Boha. Záhady ľudského života, ako utrpenie, bolesť a pod. sú časťou vznešeného Božieho plánu, ktorého konečným cieľom je dobro a spása človeka. Definitívne riešenie ťažkého problému utrpenia v Knihe Jób možno teda zhrnúť do týchto slov: úplná dôvera a odovzdanosť do Božej vôle. Takýto postoj sa zakladá na presvedčení, že záhadné a nepochopiteľné utrpenie človeka je súčasťou múdreho a spásneho Božieho plánu. Viera a dôvera v Boha, ktorými sa riešia všetky paradoxy ľudského života, sú najvyššími dobrami človeka; všetko ostatné, i utrpenie, je druhoradé.

Kniha Jób je bez nadsádzky stále aktuálny a provokačný spis, ktorý naliehavo vyzýva, ba priam núti čitateľa, aby k jeho posolstvu zaujal osobné a nekompromisné stanovisko. Kniha neodolateľne pôsobí najmä na dnešného človeka, ktorý má mimoriadny cit pre spravodlivosť a hlboký súcit s trpiacim a ktorý kriticky posudzuje a odsudzuje akúkoľvek nespravodlivosť modernej spoločnosti. Okrem toho otázky, ktoré Kniha v čitateľovi vyvoláva, sú naliehavým existenciálnym problémom každého človeka, ktorý postupom času stráca istotu a dôveru v ľudské sily a schopnosti a presvedčuje sa, že iba viera v Boha je jedinou trvalou hodnotou, ktorá nepodlieha zmenám času ani nezaniká. Táto viera vyžaduje však morálny boj a duševné utrpenie, ktoré veriaceho človeka sprevádzajú na namáhavej životnej púti, kým sa úplne a s dôverou neodovzdá do Božích rúk v každej situácii pozemskej existencie. Jób je predkom všetkých ľudí, ktorí by mohli s ním vo svojom telesnom alebo duševnom utrpení zvolať k Bohu: „Prečo svoju tvár skrývaš predo mnou a máš ma za svojho nepriateľa?“ (13,24) Len po dlhom a tvrdom boji objavia konečne aj oni pravú Božiu tvár a hodia sa mu s absolútnou vierou a dôverou do náručia. Toto je jediný záchranný pás pre každého človeka, ktorý nechce zahynúť v mori zúfalstva.

Kniha Jób je naozaj jeden z najaktuálnejších spisov Biblie, ktorý i po toľkých stáročiach nezostarol a môže ešte mnoho povedať aj dnešnému čitateľovi.

Chceš nás podporiť?

Systém dlhodobého darcovstva na Trnávke.